Čítania: Gn 46, 1-7.28-30
Mt 10,16-23
Predsedajúci: Cipriano Díaz M. sj
Pripravené Španielskom
ÚVODDnes je zvláštny deň, plný paradoxov, pretože medzi nami sa objavujú zmiešané pocity: radosť zo spoločnej práce, smútok z rozlúčky s laikmi, nádej a nadšenie zo všetkého, čo treba ešte urobiť, nostalgia, pretože vieme, že to, čo sme tu prežili, je jedinečné a neopakovateľné.
Medzi nami zafúkal Duch v chvíľach stretnutí a reflexie, ale aj v množstve rozhovorov a zdieľaného smiechu. Spoločne, rehoľníčky a laici, sme kráčali a snažili sa prekonávať prekážky, objavovať cesty a skratky, prechádzať mosty a hľadieť na nové horizonty. Naplnili sme batoh projektmi, skúsenosťami, očakávaniami a záväzkami.
Spoločne, dnes viac ako kedykoľvek predtým, sa cítime ako dedičia dlhej tradície, sna zasnúbenej ženy, Juany de Lestonnac, ktorá sa snažila dať nápadité a odvážne odpovede na výzvy svojej doby; sme nositeľmi plameňa, ktorý nám odkázala, aby nezhasol a aby sme ho mohli odovzdať novým generáciám; plameňa, ktorý silno svieti a rozptyľuje tiene cesty.
Naše ruky sú otvorené a natiahnuté, aby sme prijali a sprevádzali tých, ktorí kráčajú s nami, ale aj tých, ktorí zostávajú v priekope; a v tomto putovaní cítime prítomnosť a dych Márie, ktorá nám pomáha povedať áno tejto výzve, ktorú nám Boh ponúkol.
Sme si istí, že cesta je jednoduchšia, ak ju robíme spoločne, a že cesta, ako povedal básnik, sa robí chodením. SME NA CESTE!
HOMÍLIA
o evanjeliu podľa Matúša 10, 16-23
1.- Ježiš volá, ale okamžite predstavuje kríž ako súčasť batožiny učeníctva („ako ovce medzi vlkmi...“), ako pečať pôvodu... aby sme vedeli, že nasledovanie/evanjelizácia nemôže byť idealistické, ale prežívané z presvedčenia, že stojíme pred ŤAŽKOU ÚLOHOU, namáhavou, dosvedčenou, často nepochopenou, vždy rozlišovanou... ALE tiež podporovanou Duchom Otca, ktorý vloží do našich úst vhodné slovo a do srdca „jeho“ odvahu.
To znamená, REALIZMUS A DÔVERA: mnohé z našich snáh sa stratia, nedosiahnu svetlo, dokonca budú odmietnuté..., ale predsa len bude úroda, hovorí nám vždy Ježiš.
MISIA A OBETA, práca a kénosis... „celí ľudia do práce“ (EE sv. Ignáca)
2.- VYTRVALOSŤ A VERNOSŤ sú odpovede, ktoré Kristus žiada pred skúškou, pretože kresťanské povolanie nie je pre bojazlivých: realizmus, súdržnosť a obrovská schopnosť obetovať sa...
A vždy z dočasnosti, pripravení nestavať si hniezdo, aby sme išli do budúcnosti a dali láske nové príležitosti, zo služby ľudstvu a jeho kultúrnym naliehavostiam.
Ak bude v ťažkých chvíľach pokušením pozerať sa späť a hľadať útočisko a ochranu, PROSTE, aby vás Pán viedol v tme, a nie aby vám odhalil budúcnosť, ale aby vám pomohol rozlíšiť ďalší krok, ktorý treba urobiť.
3. Tvárou v tvár tomuto nehostinnému svetu, ktorý v Kapitule kontemplujete v týchto dňoch, nepodľahnite pokušeniu izolovať sa, ale choďte do neho JEDNODUCHO A PREZIERAVO, OBZORNE A PRENIKAVO... učiac sa z vlastnej skúsenosti a skúsenosti ostatných, s múdrou prezieravosťou, so všetkou vašou kompetenciou a vedeckými nástrojmi... ALE nikdy nie zvrátene alebo antievangelicky, ale z úprimnosti holubov; z transparentnosti, správnosti, pravdivosti, jednoduchosti a túžby čisto slúžiť svojim blížnym.
Spolupracovníci a spolupracovníčky Majstra nemôžu ísť nepriamymi cestami... lepšie, súcitným, angažovaným a múdrym pohľadom.
Ježiš tak preniká do vnútra sveta, aby sa dal pohnúť a rozhodol sa byť sám pastierom dezorientovaného stáda...
Ježiš tiež vie, že zástup je nesmierny a žiada, aby sa pripojil k úlohe, aby zapojil ostatných do prežívania kráľovstva v spolupráci... Pretože Ježiš nemôže nič bez nás, ani nechce; ako ani rehoľný život nemôže dnes nič bez laikov, ani sa nechce žiť mimo nich.
Prosím Boha, sestry, aby ste uspeli s formami „laickej asociácie“ a aby vás Pán viedol v týchto a ďalších úlohách vašej Kapituly.