júla 25, 2009

Administrácia 2

Čítania: Sk 5,12.27-33
2Kor 4, 7-15
Mt 20,20-28
Predsedajúci: Bill Oulvey sj

Pripravené Spojenými štátmi

Sviatok svätého Jakuba, apoštola, sobota 25. júla 2009
Generálna kapitula - La Compagnia di Maria

C.S. Boží správcovia sú krehké hlinené nádoby

I. Deň v živote správcu
• Mnohí, ak nie všetci z nás v tejto kaplnke, sme boli správcami
• Všetci vieme, že sú dni, keď by sme si želali, aby sme ani nevstali z postele
• Evanjelium opisuje jeden z týchto dní pre Ježiša
• Stretáva sa s vytrvalou matkou, ktorá chce, aby sa jej dvaja synovia dostali na čelo radu
• Koniec koncov, Ježiš ich vzal od rodičov, opustili svojho
otca a jeho rybárske siete, aby ho nasledovali
• Teraz chce odmenu
• Medzitým to ostatní učeníci vidia a hnevajú sa
• Lepšie bolo zostať v posteli!
• Dnes si pripomíname, že Boží správcovia sú krehké hlinené nádoby

II. Vedenie je ťažké, no nikdy nie sme sami
• Svätý Pavol a Pán nám ukazujú, že byť vodcom, byť správcom znamená akceptovať krehkosť, bolesť, utrpenie, nedorozumenie a dokonca aj smrť, aby Boží život mohol zažiariť
• Boží správcovia sú celkom krehkí, ako hlinený črep, no nesú so sebou posolstvo Božej lásky, priateľstva a podpory
• Ako hovorí Pavol: robíme to, aby sa život Ježiša prejavil v našom smrteľnom tele
• Sme slabí ako všetci členovia našich spoločenstiev
• Robíme chyby a niekedy veľmi veľké!
• Predsa nosíme prísľub, nádej, požehnané uistenie, že Ježiš nás nikdy neopustí
• Konáme v Jeho mene, na príhovor Panny Márie
• Takže áno, sme krehkí, môžeme sa zlomiť), ale uprostred toho všetkého s nami kráča náš Boh
júla 25, 2009

Administrácia 1

Čítania: Ex 20, 1-17 Mt 13,18-23 Predsedajúci: Sebastián Luistro Sacramentín Pripravené Filipínami - Vietnam HOMÍLIA Dnešné čítania hovoria o Božom slove a úlohe, ktorú zohráva pri budovaní Božieho kráľovstva. Toto KOG alebo kráľovstvo Božie možno stručne zhrnúť tak, že hovorí o Božom sne o nás. Evanjeliá sú plné Božej túžby žiť s nami - Emmanuel, archa zmluvy, chrám atď. Ale uvedomujeme si, že postavenie jeho stanu medzi jeho ľuďmi znamená viac ako to. Znamená to, že Boh chce začať domov s nami a pre nás. Budovanie domova si najprv vyžaduje štruktúru. Podobenstvo o Božom kráľovstve v dnešnom evanjeliu podľa Matúša je veľmi vhodné pre tieto záverečné dni vašej Generálnej kapituly. Boli prijaté dôležité rozhodnutia a čoskoro budú prijaté, aby sa Kongregácia stala relevantnejšou v dnešnom svete. Pánovo posolstvo už bolo kázané, potrebujeme pripraviť pole, aby prinieslo ovocie. Vyžaduje si to množstvo ľudí, ktorí tvoria rodinu Inculturácia jednoducho povedané je presne to. Božie slovo musí byť prispôsobené konkrétnemu poľu, kde má spadnúť. Ale existujú prekážky, ktoré sa určite musia odstrániť - v podobenstve symbolizované ako skalnatá pôda alebo tŕnie. Božie slovo je na tejto úrovni konfrontačné. Nie je tu priestor na kompromis - roľník musí buď odstrániť kamene, alebo vytrhnúť tŕnie, inak bez ohľadu na to, aká bohatá je pôda, živiny sa nedajú plne využiť, ani keď je pole zadusené tŕním. Naše počiatočné rozlišovanie by malo vyzdvihnúť hodnoty, ktoré sú v rozpore s evanjeliom samotným, a preto si vyžaduje odvahu, aby sme im mohli čeliť bez strachu. Rodina s rôznymi úlohami, rôznymi darmi, ale s rovnakým cieľom. Vo väčšine prípadov je pôda bohatá. Semeno sa však musí prispôsobiť. (Rôzne zrná, rôzne semená vyžadujú rôzne typy a podmienky pôdy, kde sa majú siať. Ryža, pšenica, kukurica sa nedajú sadiť do rovnakého typu poľa.) Toto je druhá úroveň inkulturácie. Evanjelium sa musí kázať a žiť relevantným spôsobom, spôsobom, ktorý je zrozumiteľný, ktorý je životaschopný a ktorý reaguje na sociálne podmienky konkrétnych miest, na ktorých pracujete. Na tejto druhej úrovni sa Božie slovo vyznačuje prispôsobivosťou a flexibilitou. Odtiaľ potreba praktických pokynov alebo pravidiel poriadku. Ako usmernenie máme Desatoro, ktoré sa hlása v prvom čítaní. Pre Izrael, starý aj nový. toto sú základné pravidlá, ktoré prinášajú Božie kráľovstvo. Kristus to zhrnul do dvoch. láska k Bohu a láska k blížnemu. Aby sa uspokojili potreby všetkých jeho členov. Compagnia di Maria bola založená kvôli osobitnej potrebe, ktorá vznikla v čase založenia. Bola to naliehavá požiadavka, aby boli ženy vzdelávané, aby sa mohli plnohodnotnejšie podieľať na budovaní humánnejšej spoločnosti. Vďaka tejto kríze a relevantnosti odpovede sa teraz nachádzate roztrúsení po všetkých kontinentoch. Ale toto nie je čas na to, aby sme zostali pokojne spokojní s tým, čo sme urobili. Čoraz viac náš globálny svet priblížil rôznych ľudí, kultúry a vieru k sebe. Ale mnohokrát to viedlo ku konfliktnej situácii kvôli tendencii k sebazáchove a strachu. Výsledkom je nárast diskriminácie jemnejším spôsobom, útlak slabých, najmä bezbranných - hovoríme tu o ženách, deťoch, chorých a slabých - individualizmus a komunitarizmus. Keď pokračujete vo svojich rokovaniach. prosme Božího ducha, aby nám pomohol a pomohol pri rozlišovaní toho, ako pomôcť pri šírení Božieho sna, jeho kráľovstva, aby sme sa s nami usídlili.
júla 21, 2009

Výber tímu

Čítania: Ex 14,5-18 Mt 12,38-42 Predsedajúci: Jean Claude M Lulonga Carac Pripravené Belgickom HOMÍLIA - "Majstre, chceli by sme vidieť znamenie od teba." - Včera, keď som hovoril so Sr. Henriettou, povedala mi: "Sme v čase hlbokého rozlišovania, pretože musíme nájsť rehoľníčky, ktoré budú viesť Rád/kongregáciu." - Tvárou v tvár tejto situácii som si povedal, že stojí za to prijať žiadosť, ktorú v dnešnom evanjeliu (Mt 12, 38-42) predkladajú Ježišovi zákonníci a farizeji, a povedať: "Majstre, chceli by sme vidieť znamenie od teba." - Avšak, keď si túto žiadosť prisvojíme, neurobíme to s duchom, aký mali zákonníci a farizeji. Títo žiadajú od Ježiša znamenie s cieľom spochybniť jeho autoritu, jeho božskosť, jeho božský pôvod. Jedným slovom, zákonníci a farizeji neveria v Ježiša. - Pre nás to tak nie je. Tým, že si túto žiadosť privlastňujeme, "chceli by sme vidieť znamenie od teba", chceme vyjadriť svoju vieru v Ježiša, ktorý je "Veľkým znamením Boha", aby nás osvietil a otvoril našu inteligenciu a dal nám jasné znamenia, ktoré môžu viesť naše voľby a rozhodnutia v tomto rozhodujúcom okamihu. - "Majstre, chceli by sme vidieť znamenie od teba." Žiadame Boha o znamenia a on nám ich dáva. Ale niekedy ich nevieme vidieť. Nevieme ich interpretovať. Alebo chceme znamenia pre seba, znamenia, ktoré by sme mohli posudzovať sami, znamenia, ktoré zodpovedajú našim referenciám a našim túžbam. - Podľa môjho názoru je jedným z cieľov "revízie života" v Rade/Kongregácii naučiť sa navzájom čítať Božie znamenia v udalostiach, ktoré prežívate každý deň v Rade/Kongregácii. Cirkev nás totiž žiada, aby sme vedeli venovať pozornosť "znameniu čias". - Tieto Božie znamenia v živote sú častejšie diskrétne: môžeme ich prehliadnuť, ak sa necháme viesť našimi pocitmi, našimi vášňami. - Aby sme mohli vidieť tieto znamenia, musíme otvoriť svoje srdcia Božiemu slovu, načúvať Duchu Svätému, ktorý hovorí v tichu v každom z nás. - Niekedy sa nám to nepodarí. Ale ako nám hovorí prvé čítanie, "neboj sa! Držte sa! Uvidíte, čo pre vás Pán urobí." To je naša nádej a naša viera. - Nech vás Panna Mária sprevádza vo vašom rozlišovaní. Amen.
júla 11, 2009

Laické združenie

Čítania: Gn 46, 1-7.28-30
Mt 10,16-23
Predsedajúci: Cipriano Díaz M. sj
Pripravené Španielskom

ÚVOD

Dnes je zvláštny deň, plný paradoxov, pretože medzi nami sa objavujú zmiešané pocity: radosť zo spoločnej práce, smútok z rozlúčky s laikmi, nádej a nadšenie zo všetkého, čo treba ešte urobiť, nostalgia, pretože vieme, že to, čo sme tu prežili, je jedinečné a neopakovateľné.

Medzi nami zafúkal Duch v chvíľach stretnutí a reflexie, ale aj v množstve rozhovorov a zdieľaného smiechu. Spoločne, rehoľníčky a laici, sme kráčali a snažili sa prekonávať prekážky, objavovať cesty a skratky, prechádzať mosty a hľadieť na nové horizonty. Naplnili sme batoh projektmi, skúsenosťami, očakávaniami a záväzkami.

Spoločne, dnes viac ako kedykoľvek predtým, sa cítime ako dedičia dlhej tradície, sna zasnúbenej ženy, Juany de Lestonnac, ktorá sa snažila dať nápadité a odvážne odpovede na výzvy svojej doby; sme nositeľmi plameňa, ktorý nám odkázala, aby nezhasol a aby sme ho mohli odovzdať novým generáciám; plameňa, ktorý silno svieti a rozptyľuje tiene cesty.

Naše ruky sú otvorené a natiahnuté, aby sme prijali a sprevádzali tých, ktorí kráčajú s nami, ale aj tých, ktorí zostávajú v priekope; a v tomto putovaní cítime prítomnosť a dych Márie, ktorá nám pomáha povedať áno tejto výzve, ktorú nám Boh ponúkol.
Sme si istí, že cesta je jednoduchšia, ak ju robíme spoločne, a že cesta, ako povedal básnik, sa robí chodením. SME NA CESTE!

HOMÍLIA
o evanjeliu podľa Matúša 10, 16-23

1.- Ježiš volá, ale okamžite predstavuje kríž ako súčasť batožiny učeníctva („ako ovce medzi vlkmi...“), ako pečať pôvodu... aby sme vedeli, že nasledovanie/evanjelizácia nemôže byť idealistické, ale prežívané z presvedčenia, že stojíme pred ŤAŽKOU ÚLOHOU, namáhavou, dosvedčenou, často nepochopenou, vždy rozlišovanou... ALE tiež podporovanou Duchom Otca, ktorý vloží do našich úst vhodné slovo a do srdca „jeho“ odvahu.

To znamená, REALIZMUS A DÔVERA: mnohé z našich snáh sa stratia, nedosiahnu svetlo, dokonca budú odmietnuté..., ale predsa len bude úroda, hovorí nám vždy Ježiš.

MISIA A OBETA, práca a kénosis... „celí ľudia do práce“ (EE sv. Ignáca)

2.- VYTRVALOSŤ A VERNOSŤ sú odpovede, ktoré Kristus žiada pred skúškou, pretože kresťanské povolanie nie je pre bojazlivých: realizmus, súdržnosť a obrovská schopnosť obetovať sa...

A vždy z dočasnosti, pripravení nestavať si hniezdo, aby sme išli do budúcnosti a dali láske nové príležitosti, zo služby ľudstvu a jeho kultúrnym naliehavostiam.

Ak bude v ťažkých chvíľach pokušením pozerať sa späť a hľadať útočisko a ochranu, PROSTE, aby vás Pán viedol v tme, a nie aby vám odhalil budúcnosť, ale aby vám pomohol rozlíšiť ďalší krok, ktorý treba urobiť.

3. Tvárou v tvár tomuto nehostinnému svetu, ktorý v Kapitule kontemplujete v týchto dňoch, nepodľahnite pokušeniu izolovať sa, ale choďte do neho JEDNODUCHO A PREZIERAVO, OBZORNE A PRENIKAVO... učiac sa z vlastnej skúsenosti a skúsenosti ostatných, s múdrou prezieravosťou, so všetkou vašou kompetenciou a vedeckými nástrojmi... ALE nikdy nie zvrátene alebo antievangelicky, ale z úprimnosti holubov; z transparentnosti, správnosti, pravdivosti, jednoduchosti a túžby čisto slúžiť svojim blížnym.

Spolupracovníci a spolupracovníčky Majstra nemôžu ísť nepriamymi cestami... lepšie, súcitným, angažovaným a múdrym pohľadom.

Ježiš tak preniká do vnútra sveta, aby sa dal pohnúť a rozhodol sa byť sám pastierom dezorientovaného stáda...

Ježiš tiež vie, že zástup je nesmierny a žiada, aby sa pripojil k úlohe, aby zapojil ostatných do prežívania kráľovstva v spolupráci... Pretože Ježiš nemôže nič bez nás, ani nechce; ako ani rehoľný život nemôže dnes nič bez laikov, ani sa nechce žiť mimo nich.

Prosím Boha, sestry, aby ste uspeli s formami „laickej asociácie“ a aby vás Pán viedol v týchto a ďalších úlohách vašej Kapituly.

júla 9, 2009

Vzdelávanie a kultúry

Čítania:Gn 44, 18-21.23b-29; 45, 1-5
Mt 10, 7-15
Predsedajúci: Santiago Fernández. Cistercián
Pripravené Kolumbiou

HOMÍLIA

Evanjelium dnešného dňa (Mt 10, 7-15) uviedlo do pohybu Františka z Assisi, keď počúval Krista v jeho Slove.
Ak hovoríme o Kristovi (Kristus, predmet našej úvahy): nepočuteľne to robíme z našej vlastnej kultúry (či už geografickej alebo chronologickej) a budeme to komunikovať v interkulturalite: z reliéfu, vplyvu a citlivosti v našej osobnej skúsenosti, predovšetkým náboženskej, pričom Kráľovstvo je dôvodom nášho apoštolského života.
Ak ho naopak začneme počúvať (Kristus, subjekt, ktorý k nám hovorí): Určite si všimneme, že Kristus je inkultúrovaný: hovorí k nášmu srdcu, vieme, že sme pochopení a oslovení, hlboko prijatí a - ako nie! - láskavo pokarhaní: existuje jasný rozdiel medzi jeho cestami a našimi cestami, ktoré sa nie vždy zhodujú.
Myslím si, že by sme sa mali snažiť veľa počúvať Krista, ktorý k nám hovorí, aby bolo naše slovo účinné, keď o Ňom hovoríme. Interkulturalita bude nepochybne významná.
Ilustratívna anekdota: Bolo to pred dosť dlhou dobou v Tacumbu, väznici v Asunción v Paraguaji. Skupinka z Légie Márie navštevovala väzňov. A keď sa nečakane stretli s Brazílčanom, narazili na vážnu prekážku: jazyk (hoci portugalčina nie je príliš cudzia pre toho, kto hovorí po kastílsky). Stručne povedané, robia, čo môžu. Ale jedna z nich, keď ho videla tak osamoteného a trochu zamysleného, zostala ticho pri ňom: jednoducho sa modlila tajomstvo ruženca. Zdvorilo ho pozdravila a odišla. (Ostatní to považovali za naivitu)
Keď Brazílčan neskôr vyšiel z väzenia: píše im a ďakuje im za ich pozornosť. Predovšetkým tej, ktorá sa s láskou a v tichosti za neho modlila.
Prijatie Krista, ktorý k nám hovorí, nám veľmi pomôže, keď budeme hovoriť o Kristovi v interkulturalite, pretože sa ukáže, že Kráľovstvo, Boží prst, je tam.